streda 7. marca 2012

Energetický certifikát - jeho význam, ako vyzerá a čo obsahuje

Energetický certifikát poskytuje informácie ako urobiť dom / budovu energeticky hospodárnejšími a znížiť emisie oxidu uhličitého. Na všetky budovy kupované, predávané alebo prenajímané v Slovenskej republike po 1. 1. 2008 je povinnosť vystaviť energetický certifikát. Táto povinnosť sa nevzťahuje na byty.

Energetický certifikát obsahuje:
  1. údaje o spotrebe energie a emisiách oxidu uhličitého
  2. návrhy ako znížiť spotrebu energie a emisií oxidu uhličitého
Energetický certifikát obsahuje hodnotenia, ktoré porovnávajú aktuálnu energetickú efektívnosť a emisie oxidu uhličitého s parametrami, ktoré by budova mohla dosiahnuť. V budúcnosti dosiahnuteľné hodnoty sa vypočítavajú odhadom a dávajú názornú predstavu o tom, akú energetickú účinnosť a emisie oxidu uhličitého by bolo možné dosiahnuť po tom, ako sa realizujú  opatrenia na úsporu energie v praxi.

Zaradenie budovy do energetických tried A – G

Na základe meraní spotreby energie na vykurovanie, dodávku teplej vody a uhlíkových emisií je budova zaradená do jednotlivých energetických tried:

  • energetická trieda "A"
  • energetická trieda "B"
  • energetická trieda "C"
  • energetická trieda "D"
  • energetická trieda "E"
  • energetická trieda "F"
  • energetická trieda "G".
Trieda  "A"je vysoko energeticky hospodárna / účinná. Naopak trieda "G" je najmenej efektívna. Možno konštatovať, že  v súčasnej dobe je priemerná energetická hospodárnosť budov v triede "D".

Informácie o energetickej efektívnosti a emisiách uhlíka sú premietnuté v dvoch grafoch, ktoré ilustrujú na výpočty spotreby energie a emisie oxidu uhličitého. Grafy sú podobné tým, ktoré sú nalepené na elektrických spotrebičoch (chladničky a práčky).

Energetický certifikát musí byť vypracovaný v súlade s platnou legislatívou a obsahovať predpísané náležitosti. Tým je zaručené, že merania uskutočné vo všetkých budovách budú podľa rovnakej metodiky. Takto  je možné porovnať energetickú hospodárnosť rôznych budov.

Za zmienku stojí tiež skutočnosť, že viac ako 25% emisií oxidu uhličitého, ktorý výrazným spôsobom negatívne ovplyvňuje klimatické zmeny, pochádza z domácností.